Je to zvláštne, ale pri pohľade na každý svoj obraz si spomeniem na chvíle, keď som ho vyšívala, jasne sa mi vracajú spomienky na určité momenty, na čo som myslela, čo sa okolo udialo, ako keby za každým tým stehom bol uložený kúsok môjho života - čo steh - to sekunda života , ako premena energie z jednej na druhú. Kto dostane môj obraz, akoby dostal kus môjho života ukrytého za rámom. A niektorí, ktorí môj obraz kúpia - akoby si kupovali kúsok z môjho života , jednoducho povedané - čas je nehmotný, nedá sa uchopiť do ruky, nedá sa poskladať, ani zabaliť, a predsa.... ja to dokážem - aspoň čo sa týka času minulého ...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára