Odbilo poledne...

Zrazu plnšie ako doobeda. Monterkoví tigry v bagandžiach, či starých kanadách, košíky v ruke a postupne sa stavajú do radu pred pultom s mäsom. Pred obchodom stoja dvaja urastení robotníci hen od naproti zliezli z lešenia na bytovke, čo sa ju snažia zatepliť:"Ta,keľo máme tých peňeží, Mižu?" Povie jeden z nich a premŕva kovové mince v dlani.
"Ta ja ani neviem..."- unavene odpovie mladší a očami prepočítava kamarátove groše v hrsti.
"Šak počkaj, keľo stojí ta pľoskačka?Jááááj, doooobre, bo chlopi čekajú, že  litrovku prinesieme... no dobre, mame aj na pľoskačku..." S úľavou si vydýchne starší pupkoško a obaja vojdu do obchodu.
O pár minút sa monterková čata presunie k pokladni: "Dívaj, Mižu prvý...", a už mu kladú do jeho košíka svoj tovar.
"A čo vy, kam sa tlačíte, pekne do radu..." , okríkne ich mladá žena s deckom na rukách.
"Jáááj, pani, nám bárs piľno...fiňišujeme...", snaží sa s ustarosteným hlasom mladú mamku jeden z tigrov obmäkčiť. A to si už aj ja k nej pristanem , držíme spolu :))
Chlapi sa teda musia postaviť pekne za nás, poriadok musí byť, aj keď...
Každý z nich drží svoj košíček s tovarom: slovenská točená pol metra, šesť - sedem rožkov, pol kila tresky, dve-tri horalky , tik-taky jeden kus a jedna máááľučka pľoskáčka navérchu.
Pred obchodom stojí Mižu s mladším tigrom, vyhliadnu si lavičku hneď naproti , pohodlne si na ňu zložia zrobené telo a glo glo ... len taký lupot! Šup s ňou do odpadového koša hneď pri lavičke:"Ta možeme isť!" Utrie si spakruky Mižu hubu a svorne plece pri pleci obaja odchádzajú svižným krokom k naprotivnému paneláku - bo chlopi čekajú tyž!

Maľované kraslice

Mám kamarátku Milku a ona  má doma sliepky. A každý deň čerstvé vajíčka. A domáce vajíčka sú najlepšie na svete! Ako na jedenie, tak aj na výdušky. A stáva sa občas, že mladé sliepky , ktoré vo svojej branži iba začínajú , nemajú také skúsenosti ako staršie kolegyne zo slepačieho kolektívu, a preto ich prvé produkty sú pomerne odlišné  od tých sliepok " s praxou". A tie vajíčka kamarátka Milka odkladá pre mňa. Ja sa za to na tie sliepky vôbec nehnevám, veď prax ich naučí! Práve že tieto maličké chutné vajčule mám najradšej . Keď ich namaľujem, uložím ich do minikošíčka a im to tam naozaj svedčí. Na jarných trhoch v Modre-Kráľovej mali osobného strážcu, ozbrojeného vidlami. Po celý čas pri nich stál a dával na ne pozor.

Môj fotoalbum - JAR 2011-krasličky cibuľnačky

      Keď sa sne roztopí a znovu si začneme zvykať, že slniečko hreje, keď  zo zemi vyraší svieža zelená tráva, a pri prechádzkach prírodou si všimneme prvú snežienku, či žlté kašky, alebo prvosienky,nastal ten pravý čas  kraslíc.
     Nazbierané zelinky priložíme na vajíčko, obalíme plátnom, zviažeme a ponoríme do vriacej vody, kde už cibuľové šupky veselo vrú a vodu zafarbia do hneda.
     Keď sa v nich vajíčka - výdušky dobre uvaria, vyberieme,"vyzlečieme" ich a podľa toho, čo zelinky vytvorili, popustíme svojej fantázii uzdu a dotvárame domaľovaním a vyškrabkávaním konečný vzor.