Odbilo poledne...

Zrazu plnšie ako doobeda. Monterkoví tigry v bagandžiach, či starých kanadách, košíky v ruke a postupne sa stavajú do radu pred pultom s mäsom. Pred obchodom stoja dvaja urastení robotníci hen od naproti zliezli z lešenia na bytovke, čo sa ju snažia zatepliť:"Ta,keľo máme tých peňeží, Mižu?" Povie jeden z nich a premŕva kovové mince v dlani.
"Ta ja ani neviem..."- unavene odpovie mladší a očami prepočítava kamarátove groše v hrsti.
"Šak počkaj, keľo stojí ta pľoskačka?Jááááj, doooobre, bo chlopi čekajú, že  litrovku prinesieme... no dobre, mame aj na pľoskačku..." S úľavou si vydýchne starší pupkoško a obaja vojdu do obchodu.
O pár minút sa monterková čata presunie k pokladni: "Dívaj, Mižu prvý...", a už mu kladú do jeho košíka svoj tovar.
"A čo vy, kam sa tlačíte, pekne do radu..." , okríkne ich mladá žena s deckom na rukách.
"Jáááj, pani, nám bárs piľno...fiňišujeme...", snaží sa s ustarosteným hlasom mladú mamku jeden z tigrov obmäkčiť. A to si už aj ja k nej pristanem , držíme spolu :))
Chlapi sa teda musia postaviť pekne za nás, poriadok musí byť, aj keď...
Každý z nich drží svoj košíček s tovarom: slovenská točená pol metra, šesť - sedem rožkov, pol kila tresky, dve-tri horalky , tik-taky jeden kus a jedna máááľučka pľoskáčka navérchu.
Pred obchodom stojí Mižu s mladším tigrom, vyhliadnu si lavičku hneď naproti , pohodlne si na ňu zložia zrobené telo a glo glo ... len taký lupot! Šup s ňou do odpadového koša hneď pri lavičke:"Ta možeme isť!" Utrie si spakruky Mižu hubu a svorne plece pri pleci obaja odchádzajú svižným krokom k naprotivnému paneláku - bo chlopi čekajú tyž!