Vonku prituhuje, aj keď slnko zatiaľ dominuje na oblohe, ale vraj sneh smeruje aj k nám. Ledva sa ten posledný roztopil a vietor vysušil aspoň trošku chodníky a cesty. No ale čo už - Február je mocný pán, rád sa vyťahuje a tak trochu závidí Januáru, že je prvý :" Ja keby som bol prvý, by ste videli, čo by som dokázal..." . A tak sa snaží každý rok dokázať toho viac ako Január, a veľakrát sa mu to aj podarí.
Včera bolo tiež pekne, slnečno, nedalo mi, natiahla som teplé čižmy, zababúšila som sa a poďho s našim havinom hore cestou do vinohradov. Akosi smutne šedo bolo dokola, sem-tam fľak neroztaveného snehu, suchá tráva zľahnutá až k zemi , vinohrady ostrihané, poviazané , cestičky pomedzi riadky ešte od jesene rozorané.Alanovi to ale vôbec nevadilo, po poveli "Vedieš !" vyrazil niekoľko metrov predo mnou , oňuchával ,"značkoval" a hlavne vetril. Zacítil stádo srniek, pozrel na mňa , "že čo s tým, gazdiná, mám, či nemám ?...". "Nyšt nebude, sokole..." , vravím mu a pre istotu si ho pripnem na vôdzku. Mali ste vidieť tie jeho smutné oči! Vždy rovnaký "kukuč", ale vždy je v nich iskierka nádeje, že hádam raz mu to dovolím .
Srnky odcválali hore vŕškom do hory a ja som sa pobrala opačným smerom. Neďaleko je stará cestička pomedzi vinohrady, lemovaná po jednej strane hustými šípkovými kríkmi. A veru, keď niečo sfarbovalo chotár, tak to boli práve oni. S počudovaním som si všimla, že na vrcholcoch kríkov sa v zimnom vetre kníšu halúzky , obsypané nahusto plodmi - nádherne červenými , zimou, ani zverou zvonku nepoznačenými.
"Jááááj, moje sladučké, vy ma tu stále čakáte? No poďte tetule do teplučka, zohrejem vás hneď ako prídem domov ..." A bolo tak, voňavý šípkový čajíček bol o chvíľu hotový , a "si prectafte, z čerstvých šípek - rovno z rádku..."
Ako som tak popíjala aj s mojim dzedkem čaj,zaspomínali sme si na krásnu jeseň minulého roku. To sa oberalo, to bola nádhera , babie leto trvalo dosť dlho, šípky opäť nesklamali, urodilo sa.
A tak sa môžeme pochváliť , že aj my máme svoj červený koberec...... aspoň raz v roku určite!
teda toto...krasny koberec.Aj na Kysuciach je sipok pozehnane,chodievame na ne, ani deti do skol uz nezbieraju,my sme kedysi museli.Ja ich vzdy len ususim a roztlciem v maziary na cajik...parada kedy je ich tak najlepsie zbierat?po prvych mrazoch?tak druha polovica novembra? ale vidim,ze aj vo februari sa da...:-))
OdpovedaťOdstrániťnajlepšie je, keď vrcholí leto, prídu prvé mrazy, vtedy sú "najlekvarovejšie". Tým, že chodím do prírody každý deň, lebo pes potrebuje voľnosť a prebehnúť sa,prechádzam chotárom a vidím, ako sa príroda cez zimu mení. A nedá mi to, tie šípky na vrcholcoch, na konároch bez lístia lákajú aj v januári, aj vo februári :))Sú krásne krvavočervené , mrazom stvrdnuté, ľahko sa oberajú a keď ich prinesieš domov, opláchneš v teplej vode , zmäknú a cítiš ich vôňu.
OdpovedaťOdstrániťno veru donesiem aj ja zopar,ak bude na krikoch,ak pojdem z prechadzaky,mala som zato,ze sa zbieraju len v prvych mnazoch...dakujem:-)
OdpovedaťOdstrániť